← Back to మ · Booklets 31–40 (digitized file 4)

మహః mahaḥ

Original — తెలుగు
  1. మహీయతే ఇతి మహః - మహ పూజాయాం -, తేజః, తద్రూపమితివా; సర్వాతి శాయిత్వం -

(పూజింపబడునది; పూజింపతగినది; తేజస్సు, లేక తేజోరూపము. అన్నింటికంటె అతిశయించి ఉండునది - అన్నింటికంటె గొప్పది, పెద్దది - “మతిరేవ బలాద్గరీ యసీ యద భావేనమహిం మహీయతే”. (బలముకంటె బుద్ధియే గొప్పది - బుద్ధిలేనిచో భూమిమీద గొప్పవాడవలేడు) (పూజ్యుడు కాలేడు).

  1. వైష్ణవం తేజః

(విష్ణువుకు సంబంధించిన తేజస్సు - భగవంతుడు తేజోరూపుడు - తేజోరూపుడగుటచేత చైతన్యము కలుగచేయువాడు - తేజః తేజస్వి నామహం (తేజస్సుగలవాటిలోని తేజస్సు నేనే).

  1. చిత్తేజోరూపం - సర్వదృశ్య వినుర్ముక్తం ఇత్యుక్తం భవతి.

(చైతన్యరూపము, తేజోరూపము - చిద్ఘనం; అతనిలో ఉన్నదంతయు తేజస్సే యగుటచేత ఈ కనబడు ప్రపంచములోని ఏ వస్తువైనను అతనిలో లేదు)

  1. “ఓం మహః” - మహః పూజ్యార్థః, సర్వోత్కృష్టత్వేన పూజ్యత్వాత్ మహః ఇత్యుచ్య్తే -

(మహః అనగా పూజింపతగినదని అర్థము - అన్నింటికంటె ఉత్కృష్టమైన వాడగుటచేత పూజింపబడువాడు అగుటచేత భగవంతుడు పూజింపతగినవాడు).

  1. మహీయతే పూజ్యంతే అనేన ఇతి మహః - ఇతి మహచ్ఛబ్ద వ్యుత్పత్తిరితి భావః -

(భగవంతుడు పూజింపబడుచున్నాడు కనుక ‘మహః’ అని మహచ్ఛబ్ద మునకు వ్యుత్పత్యర్థము).

  1. “మహః ఇతి వ్యాహృతిం మహా చమస్య నామా ఋషిః తిసృఊణాం వ్యా హృతీనాం చతుర్థీం వక్తేయన్ మహాశబ్దితం తదేవ నిరతిశయ మహత్వాత్ ఆత్మ బ్రహ్మ శబ్దితం.”

(“ఓంభూః, ఓం భువః ఓం సువః” అను వ్యాహృతులుమూడింటి తర్వాత నాలుగవ వ్యాహృతి “ఓం మహః” అనుదానిని చమనుడను మహా ఋషి చెప్పెను. నిరతిశయ మహత్వము కలిగియుండుటచేత ‘మహః’ అని చెప్పబడినది. మహః అను మాటచేత పరమాత్మయే, పరబ్రహ్మయే చెప్పబడినది).

  1. “ఇయం చతుర్థీ వ్యాహృతిః మహః, ఏతాం చ తీర్థం మహాచ మస స్యా పత్యం మహా చమస్యః ప్రవేదయతే. - - - యే యం మహాచమస్యేన దృష్టా వ్యాహృతిర్మహః ఇతి తద్బ్రహ్మ, మహత్ హి బ్రహ్మ, మహశ్చవ్యాహృతిః స ఆత్మా”.

(‘మహః’ అనునది వ్యాహృతులలో నాలుగవది. (ఓం భూః, ఓం భువః, ఓం సువః, ఓం మహః అనునవి నాలుగు వ్యాహృతులు). ఈ నాలుగవ వ్యాహృతి అయిన ‘మహః’ ను మహాచమస్సుడు కనిపెట్టెను - మహత్ అనగా బ్రహ్మ, ‘మహ’ అను వ్యాహృతి ఆత్మ).

  1. మహః ఇతి వ్యాహృతావంగి బ్రహ్మదృష్టిః కర్తవ్యా. యథా దేవతస్య పాదాదీన్యంగాని మధ్యభాగశ్చాంగీ, ఇతరేషా మంగానాం ఆత్మా, కథ్యతే వ్యాపకత్వాత్, తథా మహావ్యాహృతిః హిరణ్య గర్భస్య బ్రహ్మణః మథ్యభాగః ఆత్మా ఇతి కల్ప్యతే. ఇతరాశ్చ వ్యాహృతయః పాదాద్యవయ వత్వేన కల్ప్యతే. (భూః, భువః, సువః) - ప్రథమ వ్యాహృతిః పాదౌ. ద్వితీయా బాహూ, తృతీయా శిరః ఇత్యర్థః -

(మహః అనువ్యాహృతియందు అంగములు (అంగములు) గల బ్రహ్మయని భావించ వలెను - పాదములు మొదలగునవి అంగములని చెప్పబడినవి, మధ్యభాగము ‘అంగి’ (అంగములు కలది - అవయవములు కలది) ఆత్మయని చెప్పబడినట్లు - ఆ ప్రకారముగానే మహః అను వ్యాహృతి హిరణ్యగర్భునియొక్క మధ్యభాగము, ఆత్మ, యని కల్పించబడినది - ఊహించబడినది. మిగిలిన వ్యాహృతులు - భూః, భువః, సువః - పాదములు మొదలగు అవయవములని కల్పన చేయబడినది - అనగా, ప్రధమ వ్యాహృతి పాదము, రెండవ వ్యాహృతి బాహువులు, మూడవ వ్యాహృతి శిరస్సు అని యర్థము).

  1. “పురుషం మహాంతం” ఇతిశ్రుతేః -

(నిరతిశయ మహాత్మ్యముగల పురుషుడు - పరబ్రహ్మ)

Transliteration
  1. mahīyatē iti mahaḥ - maha pūjāyāṃ -, tējaḥ, tadrūpamitivā; sarvāti śāyitvaṃ -

(pūjiṃpabaḍunadi; pūjiṃpataginadi; tējassu, lēka tējōrūpamu. anniṃṭikaṃṭe atiśayiṃci uṃḍunadi - anniṃṭikaṃṭe goppadi, peddadi - “matirēva balādgarī yasī yada bhāvēnamahiṃ mahīyatē”. (balamukaṃṭe buddhiyē goppadi - buddhilēnicō bhūmimīda goppavāḍavalēḍu) (pūjyuḍu kālēḍu).

  1. vaiṣṇavaṃ tējaḥ

(viṣṇuvuku saṃbaṃdhiṃcina tējassu - bhagavaṃtuḍu tējōrūpuḍu - tējōrūpuḍaguṭacēta caitanyamu kalugacēyuvāḍu - tējaḥ tējasvi nāmahaṃ (tējassugalavāṭilōni tējassu nēnē).

  1. cittējōrūpaṃ - sarvadṛśya vinurmuktaṃ ityuktaṃ bhavati.

(caitanyarūpamu, tējōrūpamu - cidghanaṃ; atanilō unnadaṃtayu tējassē yaguṭacēta ī kanabaḍu prapaṃcamulōni ē vastuvainanu atanilō lēdu)

  1. “ōṃ mahaḥ” - mahaḥ pūjyārthaḥ, sarvōtkṛṣṭatvēna pūjyatvāt mahaḥ ityucytē -

(mahaḥ anagā pūjiṃpataginadani arthamu - anniṃṭikaṃṭe utkṛṣṭamaina vāḍaguṭacēta pūjiṃpabaḍuvāḍu aguṭacēta bhagavaṃtuḍu pūjiṃpataginavāḍu).

  1. mahīyatē pūjyaṃtē anēna iti mahaḥ - iti mahacchabda vyutpattiriti bhāvaḥ -

(bhagavaṃtuḍu pūjiṃpabaḍucunnāḍu kanuka ‘mahaḥ’ ani mahacchabda munaku vyutpatyarthamu).

  1. “mahaḥ iti vyāhṛtiṃ mahā camasya nāmā ṛṣiḥ tisṛūṇāṃ vyā hṛtīnāṃ caturthīṃ vaktēyan mahāśabditaṃ tadēva niratiśaya mahatvāt ātma brahma śabditaṃ.”

(“ōṃbhūḥ, ōṃ bhuvaḥ ōṃ suvaḥ” anu vyāhṛtulumūḍiṃṭi tarvāta nālugava vyāhṛti “ōṃ mahaḥ” anudānini camanuḍanu mahā ṛṣi ceppenu. niratiśaya mahatvamu kaligiyuṃḍuṭacēta ‘mahaḥ’ ani ceppabaḍinadi. mahaḥ anu māṭacēta paramātmayē, parabrahmayē ceppabaḍinadi).

  1. “iyaṃ caturthī vyāhṛtiḥ mahaḥ, ētāṃ ca tīrthaṃ mahāca masa syā patyaṃ mahā camasyaḥ pravēdayatē. - - - yē yaṃ mahācamasyēna dṛṣṭā vyāhṛtirmahaḥ iti tadbrahma, mahat hi brahma, mahaścavyāhṛtiḥ sa ātmā”.

(‘mahaḥ’ anunadi vyāhṛtulalō nālugavadi. (ōṃ bhūḥ, ōṃ bhuvaḥ, ōṃ suvaḥ, ōṃ mahaḥ anunavi nālugu vyāhṛtulu). ī nālugava vyāhṛti ayina ‘mahaḥ’ nu mahācamassuḍu kanipeṭṭenu - mahat anagā brahma, ‘maha’ anu vyāhṛti ātma).

  1. mahaḥ iti vyāhṛtāvaṃgi brahmadṛṣṭiḥ kartavyā. yathā dēvatasya pādādīnyaṃgāni madhyabhāgaścāṃgī, itarēṣā maṃgānāṃ ātmā, kathyatē vyāpakatvāt, tathā mahāvyāhṛtiḥ hiraṇya garbhasya brahmaṇaḥ mathyabhāgaḥ ātmā iti kalpyatē. itarāśca vyāhṛtayaḥ pādādyavaya vatvēna kalpyatē. (bhūḥ, bhuvaḥ, suvaḥ) - prathama vyāhṛtiḥ pādau. dvitīyā bāhū, tṛtīyā śiraḥ ityarthaḥ -

(mahaḥ anuvyāhṛtiyaṃdu aṃgamulu (aṃgamulu) gala brahmayani bhāviṃca valenu - pādamulu modalagunavi aṃgamulani ceppabaḍinavi, madhyabhāgamu ‘aṃgi’ (aṃgamulu kaladi - avayavamulu kaladi) ātmayani ceppabaḍinaṭlu - ā prakāramugānē mahaḥ anu vyāhṛti hiraṇyagarbhuniyokka madhyabhāgamu, ātma, yani kalpiṃcabaḍinadi - ūhiṃcabaḍinadi. migilina vyāhṛtulu - bhūḥ, bhuvaḥ, suvaḥ - pādamulu modalagu avayavamulani kalpana cēyabaḍinadi - anagā, pradhama vyāhṛti pādamu, reṃḍava vyāhṛti bāhuvulu, mūḍava vyāhṛti śirassu ani yarthamu).

  1. “puruṣaṃ mahāṃtaṃ” itiśrutēḥ -

(niratiśaya mahātmyamugala puruṣuḍu - parabrahma)

English

English translation not yet available for this entry. Let us know if you'd like to help.