← Back to ష · Booklets 51–60 (digitized file 6)

షోడశవ్యాహౄతులు ṣōḍaśavyāhṝtulu

Original — తెలుగు
  1. “భూరితివా అయం లోకః, భువః ఇత్యంతరిక్షం, సువరిత్యసౌ లోకః; మహః ఇత్యాదిత్యః; ఆదిత్యేన వాన సర్వేలోకాః మహీయంతే - భూరితివా అగ్నిః, భువః ఇతి వాయుః, సువరిత్యాదిత్యః మహః ఇతి చంద్రమాః, చంద్రమసావావ సర్వాణి జ్యోతీమ్షి మహీయంతే - భూరితివా రుచః, భువః ఇతి సామాని, సువరితి యజూమ్షి మహ ఇతి బ్రహ్మ, బ్రహ్మణావాద సర్వే వేదాః మహీయంతే - భూరితివైస్రాణః, భువః ఇత్యపానః, సువరితి వ్యానః, మహ ఇత్యన్నం, అన్నేన వాద సర్వే ప్రాణాః మహీయంతే - తానా ఏతా చ తస్రశ్చ తుర్థాః చ తస్రశ్చ, తస్రో వ్యాహృతయః –” (తైతిరీయోపనిషత్)

(వ్యాహృతులు నాలుగు విధములుగా చెప్పబడుచున్నవి: -

(1) “భూః” అనగా ఈ లోకము; భువః అనగా అంతరిక్షము; “సువః” అనగా ఈ లోకము; “మహః” అనగా ఆదిత్యుడు, ఆదిత్యుని చేతనే సమస్త లోకములు ప్రకాశము చేయబడుచున్నవి.

(2) “భూః” అనగా అగ్ని; “భువః” అనగా వాయువు, “సువః” అనగా ఆదిత్యుడు; “మహః” అనగా చంద్రుడు - ఈ చంద్రునిచేతనే నక్షత్రములన్నియు (ప్రకాశరూపములన్నియు) ప్రకాశింప చేయబడుచున్నవి)

(3) “భూః” అనగా ఋగ్వేదము, “భువః”అనగా సామవేదము, “సువః” అనగా యజుర్వేదము, “మహః” అనగా బ్రహ్మ - బ్రహ్మవలననే వేదములన్నియు ప్రకాశము చేయబడుచున్నవి.

(4) “భూః” అనగా ప్రాణము, “భువః” అనగా అపానము, “సువః” అనగా వ్యానము, “మహః” అనగా అన్నము - అన్నము చేతనే ప్రాణములన్నియు ప్రకాశించుచున్నవి.

పైన చెప్పిన ప్రకారము నాలుగు వ్యాహృతులు ఒక్కొక్కటి నాలుగు విధములుగా చెప్పబడినందున ఇవన్నియు కలిసి పదహారు వ్యాహృతులు అని తైత్తెరీయోపనిషత్తు చెప్పుచున్నది.

  1. “భూ రాద్యాః చతస్రో వ్యాహృత యోపి ఉక్తప్రకారేణ పత్యేకం చతస్రః అతః షోడశ వ్యాహృతయః సంపద్యతే ఇత్యర్థః”

(శ్రీరంగరామానుజః)

(భూః అను మొదలగునవి వ్యాహృతులు నాలుగే అయినను పైన చెప్పబడిన ప్రకారము ఒక్కొక్కటి నాలుగుగా నున్నవి. అందుచేత మొత్తము పదహారు వ్యాహృతులని చెప్పబడినవి).

Transliteration
  1. “bhūritivā ayaṃ lōkaḥ, bhuvaḥ ityaṃtarikṣaṃ, suvarityasau lōkaḥ; mahaḥ ityādityaḥ; ādityēna vāna sarvēlōkāḥ mahīyaṃtē - bhūritivā agniḥ, bhuvaḥ iti vāyuḥ, suvarityādityaḥ mahaḥ iti caṃdramāḥ, caṃdramasāvāva sarvāṇi jyōtīmṣi mahīyaṃtē - bhūritivā rucaḥ, bhuvaḥ iti sāmāni, suvariti yajūmṣi maha iti brahma, brahmaṇāvāda sarvē vēdāḥ mahīyaṃtē - bhūritivaisrāṇaḥ, bhuvaḥ ityapānaḥ, suvariti vyānaḥ, maha ityannaṃ, annēna vāda sarvē prāṇāḥ mahīyaṃtē - tānā ētā ca tasraśca turthāḥ ca tasraśca, tasrō vyāhṛtayaḥ –” (taitirīyōpaniṣat)

(vyāhṛtulu nālugu vidhamulugā ceppabaḍucunnavi: -

(1) “bhūḥ” anagā ī lōkamu; bhuvaḥ anagā aṃtarikṣamu; “suvaḥ” anagā ī lōkamu; “mahaḥ” anagā ādityuḍu, ādityuni cētanē samasta lōkamulu prakāśamu cēyabaḍucunnavi.

(2) “bhūḥ” anagā agni; “bhuvaḥ” anagā vāyuvu, “suvaḥ” anagā ādityuḍu; “mahaḥ” anagā caṃdruḍu - ī caṃdrunicētanē nakṣatramulanniyu (prakāśarūpamulanniyu) prakāśiṃpa cēyabaḍucunnavi)

(3) “bhūḥ” anagā ṛgvēdamu, “bhuvaḥ”anagā sāmavēdamu, “suvaḥ” anagā yajurvēdamu, “mahaḥ” anagā brahma - brahmavalananē vēdamulanniyu prakāśamu cēyabaḍucunnavi.

(4) “bhūḥ” anagā prāṇamu, “bhuvaḥ” anagā apānamu, “suvaḥ” anagā vyānamu, “mahaḥ” anagā annamu - annamu cētanē prāṇamulanniyu prakāśiṃcucunnavi.

paina ceppina prakāramu nālugu vyāhṛtulu okkokkaṭi nālugu vidhamulugā ceppabaḍinaṃduna ivanniyu kalisi padahāru vyāhṛtulu ani taitterīyōpaniṣattu ceppucunnadi.

  1. “bhū rādyāḥ catasrō vyāhṛta yōpi uktaprakārēṇa patyēkaṃ catasraḥ ataḥ ṣōḍaśa vyāhṛtayaḥ saṃpadyatē ityarthaḥ”

(śrīraṃgarāmānujaḥ)

(bhūḥ anu modalagunavi vyāhṛtulu nālugē ayinanu paina ceppabaḍina prakāramu okkokkaṭi nālugugā nunnavi. aṃducēta mottamu padahāru vyāhṛtulani ceppabaḍinavi).

English

English translation not yet available for this entry. Let us know if you'd like to help.